Preto som si začala všímať ľudí okolo seba. A musím konštatovať že je to pravda. 

Včera a aj dnes som sa schválne prechádzala po meste a pozorovala ľudí a to ako sa chovajú a ako sa tvária. A bola som z toho veľmi sklamaná. Ja sa snažím už nejaký čas chodiť po svete s úsmevom a radosťou. Začala som s tým ešte keď som bola v Anglicku a musím povedať že to malo veľmi pozitívne odozvy 🙂

Ľudia čo si všimli že sa usmievam, mi úsmev opätovali, nie jeden krát pozdravili a pár krát dokonca oslovili…..čo bolo veľmi milé a príjemné. 

To sa mi na Anglicku a Anglických ľuďoch páčilo. Aj keď sa hovorí že v tomto sú na tom ešte horšie ako my, ale moje skúsenosti boli iné.

 

Keď som sa vrátila na Slovensko, pokračovala som v tom, ale musím povedať že tu ľudia skôr na mňa zazerali, čo sa tak usmievam 🙂 čo mi je preboha také smiešne…veď svet je hnusný a život je taký ťažký 🙂

Našlo sa pár pánov, väčšinou to boli páni v zrelom veku, ktorý sa na má usmiali.

Chcem len napísať že ten úsmev nie je na pol tváre, ale taký nebadaný, ale aj tak vidíte na človeku že je spokojný  a že je rád že kráča po tomto svete.

 

Ľudia by sa mali naučiť viac usmievať, je oveľa príjemnejšie stretávať na ulici usmiatych ľudí ako takých ktorý sú stále zamračený. Viem že to nie je vždy jednoduché, pretože ľudia majú svoje problémy a starosti, ale skúste sa aspoň jeden krát zastaviť, povedať si že sa budete usmievať a pozorovať čo to spraví. Nič za to nedáte…jediné čo môžete získať je výborný pocit. Výborný pocit pre seba samého a možno spravíte radosť aj neznámemu človeku na ulici ktorého „prinútite“ úsmev vám opätovať. 

 

 

Tak vám prajem ešte krásny slnečný deň a hlavne: ÚSMEV  🙂