Samozrejme že viem že ani zďaleka nie som sama, ale v mojom okolí bohužiaľ som. Preto si pripadám ako jednorožec 🙂 ako osamelý  tvor žijúci na inej planete, kam nepatrí. Možno silné prirovnanie ale niekedy si tak naozaj pripadám. 

 

Ani neviem ako sa to stalo, čo sa vlastne stalo a prečo som ostala sama.

Mala som dva vážnejšie vzťahy, prvý bol takzvaná detská láska. Bola som veľmi šťastná a spokojná. Nič sme neriešili, žiadne starosti sme nemali, len kde a kedy spolu budeme. Trvalo to 4,5 roka. Skončilo to keď ma požiadal o ruku. Určite si teraz hovoríte, že a čo potom  plače..sama si za to môže 🙂 

Ale keď ste postavená pred také dôležité rozhodnutie, ktoré by malo ovplyvniť váš celý život, tak sa veľmi dobre začnete rozmýšľať či bude stačiť tá detská láska, keď príde na vážne problémy a na vážne rozhodnutia. Bol to fakt zlatý chalan, nikdy mi neublížil, nehádali sme sa, ale ako môjho budúceho manžela a otca mojich detí som si ho predstaviť nevedela. Tak som to radšej ukončila. Doteraz sme kamaráti a keď sa stretneme, vždy sa spolu zasmejeme a pospomíname na staré dobré časy. 

 

Druhý vzťah, hm…tu by som asi moc nepísala! Iba jednoduché „CELÉ ZLE“ ! Trvalo to na ten stav až príliš dlho. Dva roky. Ale v živote sa nemá ľutovať čas ktorý sme prežili, nech už bol akýkoľvek.

 

Odvety som sama, už ani radšej nerátam tie roky. Pokusy samozrejme boli, ale majú na mňa dosť opačný účinok. Po každom nevydarenom pokuse, či bol nevydarený z mojej strany, alebo tej druhej strany ma na hodne dlhú dobu odradí od spoznávania niekoho ďalšieho. 

 

Skúšala som zaloviť v starých vodách, či som vekom náhodou nedostala rozum a budem hľadať na mužoch iné veci ako keď som bola mladšia. Ale  raz darmo, ak tam nie je ta chémia a to prvé podlomenie kolien, môžete hľadať čo len chcete. A nedopátrate sa k ničomu. 

Skúšala som aj internetové zoznamky. Uf…zlé zlé zlé! Veľa ľudom sa to podarilo, ale môj prípad to rozhodne nie je. 

 

Snažím sa s tým vysporiadať, veď iné mi vlastne ani neostáva 🙂 ale je to ťažké. Nie je asi nič horšie ako keď sa nemáte s kým podeliť o radosti, starosti a bežné nepodstatné veci ktoré v živote nastanú.

Ďalšia vec, samozrejme ako väčšina žien túžim po rodine. A vekom je to silnejšie. 

 

Momentálne sa veľmi teším že odchádzam do Anglicka. Bude tam iný život a ja nebudem tak veľmi premýšľať nad tým prečo som sama. Budem mať iné starosti a kto vie či sa nezjaví ten pomyselný princ na bielom koni.